Správa zo sčítania veľkých šeliem v NP Muránska planina 2015
Správa zo sčítania veľkých šeliem v NP Muránska planina
v roku 2015
V dňoch 9. – 11. 2. 2015 bolo realizované veľkoplošné sčítanie šeliem so zameraním na vlka dravého a rysa ostrovida. Mapovanie bolo realizované zväčša v samotnom území NP Muránska planina (ďalej len „NP“) a čiastočne v jeho ochrannom pásme (ďalej len „OP“). Územie NP, v ktorom bol monitoring realizovaný, zasahuje do okresov Revúca, Rimavská Sobota, Brezno.
Metodika:
Metodika sčítania veľkých šeliem na území NP Muránska planina v marci 2015 spočívala v stanovení 12 trás, ktoré boli v priebehu 2 dní absolvované jednotlivými mapovateľmi. Trasy boli navrhované v rámci možností tak, aby pokryli čo najreprezentatívnejšiu časť záujmového územia. Počas mapovania jednotlivých trás boli v miestach nálezu evidované všetky pobytové znaky záujmových druhov (vlk dravý, rys ostrovid) a to, stopy (dĺžka/šírka), trus, smer pohybu, počet jedincov, teritoriálne prejavy a samotné správanie sa jedincov, ktoré sa dalo vyčítať zo stôp na snehu. Na zaznamenávanie týchto pobytových znakov boli mapovateľom poskytnuté mapovacie formuláre, do ktorých bolo potrebné údaje zapísať. Súčasťou mapovania bolo aj použitie GPS prístroja, kvôli presnej lokalizácii evidencie pobytových znakov. Čas, ktorý mapovatelia strávili na trasách, zodpovedal dĺžke trasy, ktorá sa pohybovala v rozmedzí od 7 – 12 km v závislosti od náročnosti a charakteru terénu. Z hľadiska obdobia realizácie mapovania bol zvolený dátum očakávanej vysokej aktivity oboch druhov. Nakoľko je toto obdobie typické reprodukčným správaním, bola veľká pravdepodobnosť nálezu dostatočného množstva pobytových znakov. V tomto období boli aj vhodné snehové podmienky na realizáciu mapovania.
Mapovania sa zúčastnilo 24 mapovateľov, konkrétne pracovníci Správy NP Muránska planina, členovia Stráže prírody a zahraniční dobrovoľníci zaoberajúci sa problematikou veľkých šeliem. Všetky trasy boli absolvované mapovateľmi počas dvoch dní v rovnakom čase, aby nedošlo k duplicite údajov. Dôraz bol kladený hlavne na presnú časovú evidenciu pobytových znakov – tzn. na základe čerstvosti, aby bolo možné jasne odlíšiť čerstvé stopy od stôp staršieho dáta. Na základe tejto skutočnosti sa dalo presnejšie určiť, ktoré jedince sa kde presne nachádzajú a kde sa pravdepodobne nachádzali v priebehu posledného týždňa pred realizáciou mapovania. Je potrebné zdôrazniť, že pri získavaní informácií o početnosti populácií veľkých šeliem, nie je možné získať presné čísla v podstate žiadnou metódou, nakoľko populácia predmetných druhov je pomerne dynamická. Pri vyhodnocovaní konkrétnych údajov ohľadom početnosti jednotlivých predstaviteľov veľkých šeliem, sa čiastočne vychádzalo aj s poznatkov získaných počas celoročného monitoringu, ktoré bolo spojené aj so zberom empirického materiálu – trusu. Jeho zber má veľký význam pre práve prebiehajúci projekt zameraný na výskum veľkých šeliem, ktorého súčasťou je aj zber vzoriek trusu sledovaných druhov, slúžiaci na analýzu DNA. Na základe vyhodnotenia takéhoto materiálu budeme môcť presnejšie zistiť časovo-priestorovú disperziu záujmových druhov, ktorá je pomerne nejasná. Pravidelný monitoring veľkých šeliem rôznymi metódami je veľmi dôležitý, pretože nám podáva obraz o relatívnom stave populačnej hustoty konkrétneho druhu v záujmovom území, čo má význam z pohľadu jeho celkového manažmentu a ochrany. Z hľadiska uplatnenia nových technológií bola tento rok použitá čiastočne aj metóda monitoringu pomocou fotopascí, na základe ktorej sa podarilo zaznamenať prítomnosť vlka dravého.
Počasie:
Počas sčítania prevládalo oblačné počasie s občasnými snehovými zrážkami. Snehová pokrývka bola súvislá približne 60 cm vysoká, čo sa prejavilo na zníženej pohyblivosti zvery a tak aj predátorov na ňu viazaných. Nakoľko dva dni pred mapovaním snežilo bolo možné jasne identifikovať len pomerne čerstvé stopy. Staršie stopy boli prakticky neidentifikovateľné. Výhoda tejto situácie spočívala v tom, že boli zaznamenávané len čerstvé stopy a tak bolo možné lokalizovať približnú polohu jedincov. Nevýhodou bolo, že nemohli byť plnohodnotne identifikované staršie stopy a tak sa strácal obraz o dlhodobejšom zdržiavaní sa jedincov v záujmovej oblasti.
Výsledky:
Počas celoplošného sčítania bolo zaznamenaných 13 až 15 jedincov vlka dravého a 8 jedincov rysa ostrovida. Medveď hnedý ani mačka divá neboli evidované.
|
Rok 2013 |
Rok 2014 |
Rok 2015 |
Medveď hnedý |
17 |
18 |
- |
Vlk dravý |
5 |
4 |
13 -15 |
Rys ostrovid |
- |
1 |
8 |
Mačka divá |
- |
- |
- |
Vlk dravý (Canis lupus L.)
Nakoľko bolo mapovanie šeliem zamerané práve na vlka dravého, podarilo sa počas mapovania získať pomerne dostačujúce množstvo údajov o jeho distribúcii. Územie bolo prechádzané systematicky zo severovýchodnej strany na juhozápadnú. Pretože vieme, že vlk dravý je pomerne mobilné zviera počítalo sa s faktom, že počas mapovania jednotlivých trás sa podarí natrafiť na pobytové znaky a potom ich čiastočne sledovať. 1. deň prebiehalo mapovanie v severovýchodnej časti, kde boli počas dňa evidované 3 jedince (roztrúsene, neskôr spolu) a v centrálno-východnej časti, kde bolo evidovaných 5 jedincov (spolu). Na základe detailného stopovania bolo zistené, že jedince z centrálno-východnej časti sú odlišné od jedincov na severe. Táto svorka bola začiatkom roka evidovaná aj akusticky – zavýjanie, kde sa podarilo taktiež identifikovať 5 jedincov. Znovu bola potvrdená aj na fotopasci. Čo sa týka vlčej skupiny na severe domnievame sa, že sa môže jednať o pokrvne príbuzné jedince, ktoré sa na základe sociálnych väzieb oddelili od väčšej svorky a pomaly vytvárajú novú sociálnu jednotku. Z hľadiska teritoriality jednotlivých svoriek môžeme predpokladať dočasné tolerovanie sa navzájom na pomerne malom území (cca 8 000 ha), ktoré môže byť spôsobné ako príbuzenstvom, tak aj dostatkom potravy v oblasti. Na základe literárnych zdrojov sa udáva, že v Západných Karpatoch sa veľkosť teritória pohybuje v rozmedzí 80 - 200 km2 (Finďo & Chovancova 2004). Na základe telemetrických výskumov boli získané poznatky o veľkosti domovského okrsku a cirkadiálnych rytmov skupiny vlkov v sv. časti Tatier. Zaznamenávaná bola aj stratégia ich poľovania - stopovanie koristi. Výsledky boli zaznamenávané v počte 95 24-hodinových pozorovaní kde 'home range' svorky predstavoval v zime 182 km2 a v lete okolo 85 km2 (Chovancova et al. 2010). Ďalšie z mapovaných území, bola juhovýchodná časť NP. Počas dvoch dní mapovania bola evidovaná jedna 4 členná svorka, ktorá sa zdržiavala v oblasti Priehaliny, nakoľko v tejto oblasti prebiehalo intenzívne prikrmovanie, vyskytovalo sa tu aj veľké množstvo jelenej a diviačej zvery, na ktorú boli automaticky naviazané vlky. Zároveň bol v tejto oblasti evidovaný aj 1 samostatný jedinec, ktorého príslušnosť k svorke sa na základe stopovania nepotvrdila. Mapovanie počas druhého dňa bolo zamerané aj na horehronskú časť NP. V tejto oblasti bola vystopovaná 4 členná svorka, ktorá bola identifikovaná na základe nálezu čerstvého kadáveru srny. Vo večerných hodinách bolo zaznamenané aj vlčie zavýjanie predmetnej svorky. Usudzujeme, že predmetná svorka sa zdržiava v tejto oblasti permanentne a pravdepodobne jej teritórium zasahuje aj viac na sever do ochranného pásma národného parku. Po zhodnotení všetkých aktuálnych dát v priebehu dvoch dní, môžeme konštatovať že na území NP a zároveň aj priľahlého OP sa môže v zimnom období vyskytovať približne 13 – 15 vlkov rozčlenených do 3 ustálených sociálnych jednotiek – svoriek. Ostatné jedince sa roztrúsene vyskytujú v hraničných územiach teritórií a ich príslušnosť k jednotlivým svorkám nebola identifikovaná. Počas celoplošného mapovania bolo odobratých niekoľko vzoriek trusu vlka dravého, ktoré budú podrobené analýze DNA a tak nám po realizácii analýz vnesú obraz o príbuzenstve, genetickej variabilite a v prípade nálezu totožného DNA na rozličných lokalitách aj o priestorovej aktivite jednotlivých jedincov. Do úvahy berieme aj fakt, že v loveckej sezóne 2014/2015 boli v blízkosti záujmového územia ulovené 2 vlky (samec a samica). Oba vlky boli ulovené samostatne na pomerne vzdialených miestach od samotného NP a tak usudzujeme, že odlovené jedince neboli priamo naviazané na vlčie svorky vyskytujúce sa v NP a jeho OP a tak nebola pravdepodobne narušená ani sociálna štruktúra.
Z hľadiska priestorovej aktivity vlka sú tieto dáta veľmi dôležité, nakoľko nám utvoria reálny obraz o migračnej aktivite vlka, ktorá podľa najnovších slovinských výskumov je priam ohromujúca. Napríklad, jeden z výskumov univerzity v Ljubljane v Slovinsku realizovaný Hubertom Potočnikom zistil, že vlk ktorý bol označený telemetrickým obojkom na juhu Slovinska putoval za samicou až do severného Talianska a prekonal vzdialenosť približne 2000 km (prekonal Alpy, rieku Drávu a niekoľko diaľnic). Toto svedčí o obrovskej migračnej schopnosti vlka pri hľadaní nových teritórií, a tak nám tento fakt zároveň ponúka otázku, ako je to s vlkmi, ktoré sme počas zimy vymapovali na našom území. Už teraz je jasné, že niekoľko z nich na území ostáva permanentne, avšak sú jedince, ktoré hľadajú nové možnosti a tak migrujú pravdepodobne na pomerne veľké vzdialenosti. Takéto jedince môžu byť zakladateľmi nových svoriek na juhu Slovenska v oblasti Slovenského krasu a teda aj Slovensko-maďarského pohraničia, kde v roku 2013 boli aj vymapované. Najvhodnejším riešením na zistenie celkového migračného správania je označenie niektorých vybraných jedincov pomocou telemetrického obojka. Veríme, že v najbližších rokoch sa táto aktivita začne realizovať.
Rys ostrovid (Lynx lynx L.)
Počas dvoch dní mapovania zameraných hlavne na vlka dravého sme sa čiastočne zamerali aj na mapovanie pobytových znakov rysa ostrovida. Jeho výskyt bol počas mapovania potvrdený na viacerých miestach, nakoľko obdobie realizácie mapovania je takisto typické aj reprodukčným správaním rysa, čo predurčuje jeho zvýšenú aktivitu, a pre nás lepšiu možnosť ju zaznamenať. Počas tohto obdobia sa rys prejavuje aj akusticky, pričom tento prejav je možné počuť aj na niekoľko stoviek metrov. Ako u vyššie spomenutého vlka, tak aj pri rysovi sa územie prechádzalo systematicky so severu na juh – trasy boli totožné ako pri vlkovi, keďže mapovatelia na základe stôp v snehu vedeli spoľahlivo identifikovať a odlíšiť stopy vlka od rysa. NP Muránska planina je typický skalnými bralami, hlbokými dolinami i rôznymi inými skalnými útvarmi, ktoré rys vyhľadáva. Na takýchto miestach v severnej časti NP boli evidované 2 kusy – čo v tomto období znamená, že sa s najväčšou pravdepodobnosťou jednalo o rysí pár v čase ruje. Toto potvrdzoval aj fakt, že mapovatelia na predmetnej lokalite zaznamenali okrem stôp napovedajúcich páreniu aj hlasové prejavy jedincov. Ďalšie jedince boli v tom istom čase evidované v centrálnej časti mapovaného územia. Jednalo sa o samicu s 2 mláďatami, ktorá smerovala do juhovýchodnej časti územia. Pravdepodobne totožná samica bola, niekoľko dní pred samotným mapovaním, evidovaná na základe stôp a trajektórie pohybu v oblasti Hrdzavej doliny, pričom smerovala po hrane na samotnú planinu. Dve mláďatá, ktoré boli v tom čase so samicou, sa pravdepodobne v nasledujúcom období osamostatnia. Ďalší jedinec – samec, bol pozorovaný v oblasti Priehalina, na základe teritoriálnych prejavov (značenie močom). Z tohto jedinca bola odobratá aj vzorka trusu, ktorá bude použitá na genetickú analýzu. Za teritórium tohto samca sa považuje juhovýchodná až južná časť NP. Druhý mapovací deň bol zameraný na západnú časť územia, pričom v severozápadnej časti bol takisto zaznamenaný teritoriálny samec smerujúci juhovýchodne smerom na samotnú planinu. Ďalší samostatný jedinec bol zmapovaný v južnej oblasti Tisovských lazov smerujúci na juh od územia kde bol evidovaný. Na základe týchto údajov z dvoch dní intenzívneho mapovania môžeme stanoviť počet na 8 jedincov aj s mláďatami. S istotou môžeme identifikovať odlišné jedince v severovýchodnej a centrálnej časti, nakoľko boli pobytové znaky evidované približne v rovnakom čase. Takisto je aj u rysa známa pomerne vysoká priestorová aktivita, avšak v období párenia ide krátkodobo skôr o presuny na menšie vzdialenosti u jedincov, ktoré už tvoria pár, ale pri jedincoch hľadajúcich vhodného partnera dochádza k podstatne väčšej migrácii. Zároveň počas mapovania mohli byť zaznamenané jedince, ktoré vyhľadávali partnera a tak len cez územia prechádzali, nakoľko najväčšia prekonaná vzdialenosť počas noci bola približne 31 km (Jedrzewski et al. 2002). Preto sa na území NP a jeho OP s istotou nedá stanoviť presný počet rysa ostrovida.
Stanovenie výsledného počtu jedincov rysa v záujmovom území vychádzal aj z celoročných pozorovaní a monitoringu tejto šelmy. V súčasnosti sú identifikované územia s dlhodobým permanentným výskytom rysa, kde je na základe pobytových znakov (stopy, trus, teritoriálne značenie), alebo na fotopasciach jeho prítomnosť opätovne potvrdená. Avšak sú oblasti, kde bola prítomnosť rysa zaznamenaná len jednorázovo, a teda sa pravdepodobne jednalo o jedinca, ktorý buď migroval, alebo je lokalita na okraji jeho teritória. V tejto súvislosti je na zlepšenie obrazu o využívaní územia rysom, jeho priestorovej disperzii a jeho približnej početnosti a pohlavnej štruktúre najvhodnejšie použiť metódu monitoringu pomocou fotopascí. Pomocou tejto metódy je možné pomerne spoľahlivo identifikovať a odlíšiť jednotlivých jedincov na základe ich špecifického a jedinečného sfarbenia. Táto metodika sa dá uplatniť ešte pri mačke divej a pri medveďovi. U vlka je to o niečo zložitejšie. Druhou časťou metodiky je odber genetického materiálu, ktorý sa realizoval aj počas 2 dňového celoplošného mapovania. Na základe výsledkov bude možné geneticky odlíšiť jednotlivé jedince a do istej miery stanoviť aj ich početnosť. Takýto intenzívny monitoring rysej populácie sa realizuje už v oblasti Beskydy v susedných Čechách, na ktorý nadviazal intenzívny monitoring aj na Slovensku v oblasti Veľkej Fatry a Štiavnických vrchov. V najbližšej dobe je aj v záujme Správy NP Muránska planina nadviazať na aktivity našich kolegov a rozšíriť intenzívny monitoring populácie rysa ostrovida aj na území NP Muránska planina.
Medveď hnedý (Ursus arctos L.)
Početnosť medveďa hnedého nebola v tomto období hodnotená, nakoľko termín a poveternostné podmienky neboli pre mapovanie tejto šelmy vyhovujúce. Z hľadiska celoročného mapovania sme evidovali niekoľko pozorovaní v rámci územia NP. Takisto boli počas roka 2014 evidované 2 úhyny tohoročných medvieďat na lokalite Paseky (kolízia s autom), Biele vody (neznáma príčina).
Mačka divá (Felis syslvestris L.)
Početnosť mačky divej nebola v tomto období hodnotená, nakoľko termín a poveternostné podmienky takisto neboli pre mapovanie tejto šelmy vyhovujúce. Počas celoročného priebežného mapovania bola mačka divá zaznamenaná, ako už tradične, v juhovýchodnej a južnej časti územia NP. Opätovne však treba zdôrazniť, že dochádza k hybridizácii mačky divej s mačkou domácou a to hlavne tým, že pomerne veľké množstvo túlavých mačiek sa pohybuje po okrajových častiach záujmového územia. V minulosti boli aj takéto krížence zaznamenané. Pri ich spozorovaní je potrebné pristúpiť k odstráneniu (odlovu) takýchto jedincov, pretože v konečnom dôsledku môžeme o tento vzácny druh prísť.
Záver
Výsledky intenzívneho celoplošného mapovania môžeme považovať za veľmi prínosné z hľadiska vytvorenia aktuálneho obrazu o približnej početnosti, štruktúre a rozmiestnení predátorov v národnom parku a jeho ochrannom pásme. Hlavne u vlka je tento poznatok dôležitý, nakoľko táto šelma má významný vplyv, ako na samotné prostredie v ktorom žije, tak aj na divú zver ktorou sa živý. Vlk je významný selektívny faktor pri jelenej zvery a takisto aj regulačný faktor pri neustále rastúcej populácii diviačej zvery, ktorej prítomnosť vo väčšom počte má negatívny vplyv na niektoré vzácne druhy živočíchov (napr. tetrov hlucháň - podľa najnovších štúdii diviačia zver negatívne pôsobí na neustále znižujúcu sa početnosť hlucháňa, tým že požiera jeho násady). Primeraná početnosť veľkých šeliem zabezpečuje zdravú životaschopnú populáciu jej koristi (jelenia, diviačia, srnčia zver). Na druhej strane je dôležité stanoviť limity početnosti takýchto šeliem, aby nedochádzalo k neúmernému tlaku na jeleniu a ostatnú zver. Preto na základe viacročných údajov je potrebné do budúcnosti systematicky a komplexne pristupovať k jednotlivým otázkam týkajúcim sa početnosti predátorov a ich dlhodobo udržateľného manažmentu.
Súčasťou správy je aj mapová príloha (Obr. 1) s prehľadom situácie počas monitorovacích dní, kde sú zakreslené hranice NP Muránska planina, absolvované trasy a jednotlivé pozorovania záujmových druhov. Ostatné materiály použité pri vyhodnocovaní výsledkov sú uložené na Správe NP Muránska planina, Revúca.
Veľkoplošné sčítanie veľkých šeliem NP Muránska planina 2015
Obr. 1 Mapová príloha so zakreslenými trasami monitoringu veľkých šeliem
Legenda:
–– Hranica NP Muránska planina
–– Trasy
rys ostrovid
vlk dravý
Vypracoval: Ing. Jerguš Tesák, Správa NP Muránska planina
Literatúra:
Finďo S. & Chovancová B. 2004. Home ranges of two wolf packs in the Slovak Carpathians. Folia Zool. 53(1): 17-26
Chovancová B., Zieba F., Urban., Hlôžka L., Jamrozy., Wazna. & Cichocki 2010: Mäsožravce, 579-608 pp. In Koutná A. & Chovancová B (eds.) Tatry - Príroda, Baset 648 pp .
Jedrzejewski W., Schmidt K., Okarma H. & Kowalczyk R. 2002: Movement pattern and home range use by the Eurasian lynx in Bialowieza Primeval Forest (Poland). Ann. Zool. Fennici 39: 29–41