Záverečná správa - Sčítanie šeliem NP Muránska planina
Správa zo sčítania veľkých šeliem v NP Muránska planina
v roku 2014
Dňa 13-14.3.2014 bol realizovaný kombinovaný jarný monitoring veľkých šeliem. Monitoring bol realizovaný zväčša v samotnom území NP Muránska planina, čiastočne v jeho ochrannom pásme. Územie NP v ktorom bol monitoring realizovaný zasahuje do okresov Revúca, Rimavská Sobota, Brezno.
Metodika:
Metodika sčítania veľkých šeliem na území NP Muránska planina (ďalej len „NP“) v roku 2014 spočívala v kombinácii dvoch metodických spôsobov.
Prvý spôsob bol stacionárny monitoring zameraný na vizuálne pozorovanie jedincov medveďa a iných veľkých šeliem na vybraných stacionárnych bodoch, ktoré takmer vo všetkých prípadoch predstavovali posedy (len v dvoch prípadoch sa jednalo o stacionár mimo poľov. zariadenia). Spolu pomocou stacionárov bolo počas dní 13-14.3 v čase od 17:00 – 22:00 (13.3) a 4:00 – 8:00 (14.3) monitorovaných 9 lokalít s potenciálnym výskytom medveďa a ostatných veľkých šeliem, kde sa mapovateľ zameriaval na zaznamenávanie aktivity jedinca počas priameho pozorovania, čo následne zaznačoval do poskytnutého formulára. Stacionárne lokality boli rozmiestnené v rámci možností rovnomerne na celom území NP.
Druhý spôsob monitoringu spočíval v monitoringu pobytových znakov na 12 určených transektoch. Tie boli spravidla vyznačené tak, aby bolo pokryté čo najväčšie územie NP. Každý transekt bol mapovaný spravidla jedným párom mapovateľov, ktorí počas absolvovania tohto transektu evidovali všetky pobytové znaky veľkých šeliem (stopy, trus, teritor. prejavy, priame pozorovanie a iné) a následne ich zaznačovali do predložených formulárov. Väčšina evidovaných pobyt. znakov bola zaznamenaná prevažne vo forme stôp (trusu) či už na snehových poliach vo vyšších polohách, alebo v blate v nižších polohách. Takisto tento dátum predurčoval vysokú pravdepodobnosť aktivity väčšiny jedincov medvedej populácie v NP Muránska planina.
Monitoringu sa zúčastnilo 20 mapovateľov, konkrétne pracovníci Správy NP Muránska planina, členovia Stráže prírody a asistenti Stráže prírody. Všetky trasy boli absolvované mapovateľmi v jeden deň a v rovnakom čase, aby nedošlo k duplicite údajov. Je potrebné zdôrazniť, že pri získavaní informácií o početnosti populácií veľkých šeliem (nie len ich), nie je možné získať presné čísla v podstate žiadnou metódou. Pre čo najväčšiu objektívnosť získaných údajov je potrebné preto skombinovať použitie viacerých metód (mapovanie pobytových znakov, rádiotelemetria, genetické analýzy zo vzoriek trusu, srsti a pod., priame pozorovanie). V našom prípade sme spojili 2 metodické prístupy. Pri vyhodnocovaní konkrétnych čísel ohľadom početnosti jednotlivých predstaviteľov veľkých šeliem sa čiastočne vychádzalo aj s poznatkov získaných počas celoročného monitoringu, ktoré bolo spojené aj so zberom empirického materiálu - trusu, ktorého zber má veľký význam pre práve prebiehajúci projekt zameraný na výskum veľkých šeliem, ktorého súčasťou je teda aj zber vzoriek trusu medveďa, ktorý bude súžiť na analýzu DNA, na základe ktorej sa bude dať presne identifikovať konkrétny jedinec. Takisto sú nám v dnešnej dobe známe aj čiastkové výsledky realizovanej telemetrie 3 jedincov medveďa, ktorá nám takisto dopomáha k lepšej orientácii sa v časovo-priestorovej aktivite medveďa počas roka. Pravidelný monitoring veľkých šeliem rôznymi metódami je veľmi dôležitý, pretože nám podáva obraz o relatívnom stave populačnej hustoty konkrétneho druhu v záujmovom území, čo má význam z pohľadu jeho celkového manažmentu a ochrany.
Počasie:
Počas sčítania prevládalo slnečné teplé počasie s dostatkom pomaly topiaceho sa snehu hlavne vo vyššie položených častiach NP, čo sa prejavilo aj tým, že detekcia pobytových znakov bola pomerne jednoduchá. Predmetné jedince nechávali za sebou zreteľné stopy, ktorých rozmery (v prípade čerstvých stôp) sa dali celkom spoľahlivo odmerať či už v snehu alebo v blate v nižších polohách. Avšak nevýhoda teplého počasia bola v tom, že množstvo stôp staršieho dáta bolo praktický nezmerateľné dôsledkom topiaceho sa snehu. Na druhej strane bolo však možné odhadnúť približný vek stopy, čo jasne oddeľovalo stopy staré od stop čerstvých. Pri vyhodnocovaní jednotlivých dát získaných z rozmerov stôp sme túto skutočnosť brali do úvahy a mierne odchýlky sme zohľadňovali na základe subjektívneho pohľadu na danú situáciu.
Počas celoplošného sčitovania boli zaznamenané 4 jedince vlka dravého, 1 jedinec rysa ostrovida, 18 jedincov medveďa hnedého.
Druh šelmy |
Rok 2013 |
Rok 2014 |
Medveď hnedý |
17 |
18 |
Vlk dravý |
5 |
4 |
Rys ostrovid |
- |
1 |
Mačka divá |
- |
- |
Vlk dravý (Canis lupus L.)
Územie NP Muránska planina poskytuje optimálne podmienky pre dlhodobé prežívanie tohto predátora. Na území NP sa nachádza množstvo nedostupných dolín, ktoré sú kľúčové z hľadiska tvorby brlohov a tým aj reprodukcie a výchovy mláďat. Takisto aj z hľadiska potravných zdrojov (raticová zver) je územie NP vyhovujúce, čoho dôsledkom je evidencia dvoch skupín - svoriek tohto predátora. Jedna svorka bola dlhodobo evidovaná v severozápadnej časti NP, ktorá v zimnom období tvorila 4-člennú svorku a takisto jej prítomnosť bola potvrdená aj na fotopasciach. Druhá svorka sa nachádzala v centrálnej časti NP, avšak bola evidovaná aj v severnej a v južnej časti NP, čo bolo zdokladované aj vznikom škôd na hospodárskych zvieratách – ovciach. Táto svorka v čase celoročného monitoringu pozostávala asi zo 4-5 ks. Na území NP sa však môžu pohybovať aj samotárske jedince, ktoré sa však dajú odsledovať len v zimnom období, nakoľko v letnom období môžu byť vlčie svorky z dôvodu potravných a behaviorálnych príčin nejednotné. Keď vezmeme do úvahy, že v priebehu rokov 2013/2014, kedy prebiehala doba lovu vlka, nebol na území nahlásený ani jeden legálny úlovok vlka dravého, mali by sme na základe tohto faktu očakávať nárast počtu jedincov, čo však v súčasnosti z rozličných dôvodov potvrdiť nemôžeme.
Počas celoplošného monitoringu uskutočneného v určenom dátume boli po prehodnotení fyzicky evidované pobytové znaky 4 jedincov vlka. Jeden jedinec bol evidovaný samostatne v juhovýchodnej oblasti NP. Tri jedince boli evidované v centrálnej časti NP, ktoré boli zaznamenané viacerými mapovateľmi v tejto oblasti, čo len dokazuje ich výrazne rozsiahlu časovo-priestorovú aktivitu. Z najväčším predpokladom sa jedná o 4-5 člennú svorku, ktorá tu bola evidovaná niekoľko krát v priebehu rokov 2013/2014. Je potrebné zohľadniť aj fakt, že v období realizácie monitoringu mohla byť časť svorky už osamostatnená, dôsledkom príchodu jarného obdobia, s ktorou sú spojené čiastočné zmeny v sociálnom správaní sa vlkov. Presne stanovenie počtu u vlka je však pomerne obtiažne a najspoľahlivejšou metódou by bolo telemetrické pozorovanie alfa páru predmetnej svorky. Ako druhá alternatíva by bola genetická štúdia z odobratých vzoriek trusu a srsti, čo by však muselo byť vykonané s najväčšou mierou efektivity, aby bola zachytená reálna a aktuálna situácia v danom území, ktorá je však v dnešnej dobe dôsledkom legálneho i nelegálneho lovu výrazne premenlivá. Preto je potrebné vychádzať z dostupných údajov na základe celoročného monitoringu a takisto je nevyhnutná úzka komunikácia medzi jednotlivými subjektmi zaujímajúcimi sa o túto problematiku v danom území.
Medveď hnedý (Ursus arctos L.)
Z hľadiska medvedej populácie môžeme konštatovať, že na území NP z dôvodu pomerne stabilných životných podmienok, populácia medveďa mierne narastá. Počas priebežného celoročného monitoringu evidujeme pobytové znaky prakticky rovnomerne rozmiestnené po celom území NP. V rokoch 2013/2014 bol tento monitoring ešte posilnený o aktivitu spojenú so zberom genetického materiálu (trusu) medveďa a tak v priebehu niekoľkých mesiacov sa nám utváral celkom zreteľný obraz o distribúcii medveďa v území NP. Takisto musíme zohľadniť aj fakt, že zima na prelome rokov 2013/2014 predstavovala jednu z najteplejších za posledných niekoľko rokov, čo sa odzrkadlilo aj na zimnej aktivite medveďov a to tým, že väčšina medveďov počas zimy nehibernovala, ale trávila čas konzumáciou bukvíc, ktorých bolo na jeseň 2013 pomerne veľa. Tento monitoring bol zároveň čiastočné podporený aj metódou sledovania pomocou fotopascí, ktorá nám vytvára lepší obraz o návštevnosti jednotlivých lokalít konkrétnym počtom jedincov. Takisto berieme do úvahy aj fakt že počas roku 2013 nebola zo strany Správy NP Muránska planina vybavovaná žiadna žiadosť na odlov medveďa, avšak na druhej strane boli počas roku nahlásené niekoľké podozrenia z realizácie, alebo prípravy na realizáciu nelegálneho lovu, čo považujeme v dnešnej dobe jeden z hlavných problémov týkajúcich sa problematiky manažmentu medveďa. Počas roku 2013 bol takisto evidovaný resp. nahlásený nález pozostatkov z dvoch jedincov a v máji 2014 sme evidovali úhyn medvieďaťa na cestnej komunikácii.
Počas celoplošného monitoringu uskutočneného v určenom dátume boli po prehodnotení fyzicky evidované pobytové znaky 18 jedincov medveďa hnedého. Z toho v jednom prípade sa jednalo o dospelého dominantného samca s obdivuhodnými rozmermi stôp – 17/27 cm. Tohto samca považujeme za veľmi dôležitého, nakoľko jeho teritórium bude s najväčšou pravdepodobnosťou rozsiahle a plní teda aj veľmi významnú autoregulačnú funkciu medvedej populácie v NP. Ďalšie evidované jedince boli priemerných rozmerov, pravdepodobne sa bude jednať buď o mladé jedince, alebo samice bez tohoročných potomkov. Takisto boli zaznamenané aj medvedice s mláďatami a to v 4 prípadoch. Najväčší počet evidovaných mláďat boli 2. Čo sa týka distribúcie medveďov v priestore, tie boli najhustejšie v južnej a západnej oblasti NP. Vysvetľujeme si to hlavne z dôvodu dostupnosti potravy vo forme bukvíc a iných zložiek aj v tomto jarnom období. Takisto častý výskyt pobytových znakov bol aj v centrálnej časti NP, čo môže súvisieť aj s optimálnymi podmienkami pre brloženie.
Tieto údaje sú však do istej miery subjektívne a závisia od schopností jednotlivých mapovateľov. Našou snahou bolo tieto čiastkové údaje v čo najväčšej možnej miere zosúladiť a preniesť do objektívnejšieho výstupu. Vždy to však do značnej miery bude len odhad počtu, nie konkrétny počet. Túto otázku by nám mohla do budúcnosti vyriešiť genetická analýza odobratých vzoriek, ktoré podľa našich informácii boli aktívne odoberané, ako štátnymi inštitúciami pôsobiacimi na území NP, tak aj subjektmi pôsobiacimi na úseku poľovníctva. Veríme že táto metóda zisťovania počtu jedincov medveďa nám prinesie množstvo odpovedí, na ktoré doposiaľ nevieme odpovedať v súvislosti s manažmentom medveďa hnedého na Slovensku. Pri posudzovaní a prehodnocovaní potrebných manažmentových krokov je potrebná aj úzka spolupráca pri ohlasovaní škôd spôsobených veľkými šelmami, nakoľko len na základe celoročných údajov o takýchto skutočnostiach je možné plnohodnotne a korektne pristupovať ku otázkam spojených s manažmentom populácie medveďa hnedého.
Rys ostrovid (Lynx lynx L.)
Rys takisto ako vlk nachádza na území NP Muránska planina vhodné podmienky. Územie pozostáva z množstva starých lesov, nedostupných dolín, skalnatých brál, ktoré rys využíva pri love ale aj pri výchove mláďat. Množstvo raticovej zvery mu poskytuje dostatok potravných zdrojov.
Počas celoplošného monitoringu uskutočneného v určenom dátume boli po prehodnotení fyzicky evidované pobytové znaky len jedného jedinca rysa ostrovida. Tento fakt súvisí s tým, že mapovatelia boli zameraný na lokality s väčšou pravdepodobnosťou evidencie medveďa a tým ušli pozornosti lokality s výskytom rysa.
Odhadnúť však počet je veľmi obtiažne z dôvodu skrytého spôsobu života tohto predátora. Počas priebežného celoročného monitoringu evidujeme pobytové znaky na celom území NP, a môžeme odhadnúť početnosť tohto predátora približne na 5-8 jedincov počítajúc aj mláďatá.
Mačka divá (Felis syslvestris L.)
Mačka divá takisto ako v minulých rokoch bola zaznamenaná len počas celoročného monitoringu a to hlavne v juhozápadnej, juhovýchodnej a južnej časti NP. Okrem stôp boli počas roka aj priamo pozorované 2 jedince mačky divej. Avšak veľmi negatívny fakt týkajúci sa genetickej čistoty je ten, že už viac krát boli pozorované krížence mačky divej a mačky domácej, čo predstavuje veľkú hrozbu pre tento živočíšny druh. Takýto jedinec bol pozorovaný napr. v doline Klátna, kde sme aj v minulosti evidovali výskyt túlavých mačiek domácich. Túto situáciu je potrebné riešiť odstránením (odlovom) takýchto jedincov z územia NP, hlavne kvôli ochrane genofondu mačky divej.
Na záver môžeme konštatovať, že kontinuálna realizácia či už celoplošného alebo celoročného monitoringu má veľký prínos pri utváraní prehľadu o situácii veľkých šeliem v NP Muránska planina. Na základe takýchto údajov je možné do budúcnosti lepšie pristupovať k jednotlivým otázkam týkajúcich početnosti predátorov a ich dlhodobo udržateľného manažmentu. Na druhej strane je potrebné zohľadniť aj fakt, že národný park ma slúžiť aj k ochrane týchto šeliem a vytváraní vhodných podmienok pre ich dlhodobé prežívanie a preto je vhodná užšia spolupráca a komunikácia v tejto problematike a hľadaní vhodných a spoločných riešení. Do budúcna sa plánuje v tejto aktivite pokračovať, aby bolo možné po dlhšom časovom období vyhodnotiť zistené skutočnosti vyplávajúce z jednotlivých prístupov k riešeniu danej problematiky.
Súčasťou správy sú aj mapové prílohy (Obr. 1, Obr. 2) s prehľadom situácie počas monitorovacích dní, kde sú zakreslené hranice NP Muránska planina, absolvované trasy, stacionárne body a jednotlivé pohyby záujmových druhov. Ostatné materiály použité pri vyhodnocovaní výsledkov sú uložené na Správe NP Muránska planina, Revúca.
Monitoring veľkých šeliem NP Muránska planina 2014
Obr. 1Mapová príloha so zakreslenými trasami monitoringu veľkých šeliem
Legenda:
––––– Hranica NP Muránska planina
–– –– Trasy
––––– medveď hnedý
––––– vlk dravý
Monitoring veľkých šeliem NP Muránska planina 2014
Obr. 2 Mapová príloha so zakreslenými stacionárnymi bodmi
Legenda:
Stacionárne body
––––– Hranica NP Muránska planina
–– –– Trasy
––––– medveď hnedý
––––– vlk dravý
Vypracoval: Ing. Jerguš Tesák, Správa NP Muránska planina